reklama

Najkrajšia odmena za vaše činy je úprimný úsmev..

...úsmev je to najkrajšie čo dokáže človek vytvoriť. Úprimný, srdečný, príjemný úsmev.. To je to, čo chcem zas a znova zažívať.. Nielen usmievať sa na ľudí, ale taktiež dokázať tých pár mimických pohybov na tvári aj vyčariť..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Dnes som mala možnosť jeden taký vidieť. Ako som sa prechádzala pomedzi starobylé uličky nášho hlavného mesta a fotila som všetko možné, zastavil sa pri mne asi pätnásťročný chlapec so staršou ženou. Mala som sluchátka na ušiach, tak som ich rýchlo dala dole, aby som vedela o čo im ide. Ten chlapec na mňa pozeral smutnými očami, pani bola ticho. Ozval sa chlapec.„Môžem vás poprosiť o stravný lístok?“ povedal potichu stále mi hľadiac do očí so strachom v tých jeho. „Kňaz šiel preč..“ dodal. Ja som hneď vedela, že týmto ľuďom treba pomôcť. Otvorila som tašku a vytiahla stravné lístky. Neboli to bezdomovci, boli celkom slušne oblečení, a hlavne.. Keď tam bol ten chlapec, bolo vidno že sú hladní. Nepýtali peniaze, ako všetci ostatní, aby si mali za čo kúpiť alkohol či cigarety. Títo ľudia sa fakt potrebovali najesť. Dala som im tri lístky, koľko som jedným ťahom vytiahla z obálky. Podala som ich chlapcovi. Bol prekvapený, aj napriek tomu že vlastne o to mu išlo, aby som im niečo dala. Možno ich niekto predtým odbil a odmietol. V tej uličke sme boli sami traja. Mohli ma kľudne klepnúť po hlave a zobrať si celú tašku. To som si uvedomila až potom. Chlapec mi poďakoval, a pani sa na mňa usmiala. V jej tvári som čítala veľkú vďaku. Bol to pre mňa silný okamih. Ako som od nich odchádzala, počula som ako tá pani vraví chlapcovi „To bolo sympatické dievča.“Poprechádzala som sa ešte uličkami a dofotila čo sa dalo, no už tá prechádzka chutila o čosi viac. Už to nebola radosť z počasia a vzduchu a voľnosti. Bolo to o veľký kus dobrého pocitu v mojom vnútri. Darovala som im kúsok zo všetkého čo mám, no pre tých ľudí to bol obrovský dar. Pre mňa je obrovským darom pocit, že som urobila dobrý skutok..

Michaela Beličková

Michaela Beličková

Bloger 
  • Počet článkov:  45
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Lieta sa do vesmíru, nadzvuková rýchlosť je už všednou záležitosťou, miliardy baktérií kapitulujú pred našimi sérami - ale stále je na svete veľa vecí, ktoré človek nedokáže. Tak napríklad sedieť v hojdacom kresle a nehojdať sa :)) Zoznam autorových rubrík:  Dni môjho detstva a roky po ňoHláškyNedeľná chvíľka poézie

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu