reklama

Neobyčajný príbeh na obyčajnom chate

„Ak si Ty na tej fotke, tak si budeme písať..“ napísala stručne do správy a stlačila poslať. Bol to obyčajný takmer rodinný chat, kam chodieva veľa ľudí. V ten deň sa proste nudila a pozerala si fotky užívateľov až narazila na tohto fešáka. Hneď sa jej zapáčil a neodolala mu napísať. O pár minút mala odpoveď. Samozrejme, že sa chytil tej trošku drzej správy. Vymenili si pár správ a ona si povedala v duchu, že tohto tak ľahko nepustí. Dlho nemala frajera, a predsa.. Človek potrebuje akúsi oporu a partnera a zrejme nadišiel čas aby už nebola sama. A pohľad muža na fotke ju doslova priklincoval a lákal zároveň. Bol to on!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Od toho osudného zoznámenia a vzájomného spoznávania prešlo pár týždňov. Bola takmer v oblakoch, nie nebola zaľúbená v tom pravom slova zmysle. Bola zaľúbená do predstavy a do muža, ktorého nikdy nepohladila, ani sa mu nepozrela do očí. Iba tak do fotiek. Poslal jej ich veľmi veľa. Aj ona jemu. Skrátka, keby toto všetko videla Rosamunde, už by sme v stredu mali čo pozerať v televízii. Postupne sa dozvedala jeho príbeh. Jeho smutný príbeh. O tom ako sa stará sám o svoju rozkošnú dcérku, ktorej fotky takisto mala v mobile uložené. O tom ako mu chodí upratovať staršia pani a taktiež opatruje malú, keď on je v práci. O tom, ako je on pracovne vyťažený. Každý deň jej povedal niečo z jeho života, a ona si to skladala do nekonečnej puzzle skladačky.. Jeho príbeh bol fakt smutný, ale zároveň ju povzbudzoval a vravela si, že je čas aby aj ona urobila niekoho šťastným. Tomuto vzťahu chýbalo však niečo jednoduché a pritom tak dôležité. Osobný kontakt. Bol to zatiaľ virtuálny vzťah, také niečo ako Samotár zo Seattle, alebo Láska cez internet. Ani jeden sa neodvážil požiadať o stretnutie, báli sa.. Neboli si ešte istí tým, že ten druhý to tiež chce.„Si krásna, idem do kolien z Tvojich očí..“ opakoval sa znova a znova. Jej to veľmi lichotilo, bolo to to práve to čo chcela od muža počuť. Blížili sa vianoce a ona si priala aby ich mohla stráviť s ním. S jeho dcérkou tiež. Muž jej života mal veľmi dôležitú pozíciu v práci a nevedel zaručiť, že sa cez vianoce stretnú. Predsa len, jeho rodičia mali prísť na sviatky k nemu, a taktiež mal prísť aj jeho brat, čo žije na Floride. Závidela jeho rodine, keď vedela, že oni sú s ním, a nie ona.. Ale bola šťastná, že ho má. Vydržala aj tých pár dní, keď bol na služobnej ceste v Nemecku. A nemala o ňom žiadne správy. Mala jeho fotku, a hriala ju myšlienka na neho. Prišiel čas, keď sa dohodli na vážnom kroku. Stretnutie. Práve na Silvestra. Bola šťastná. Lepší program si nevedela ani predstaviť. Mala už dohodnutú dovolenku v práci, keď prišla nečakaná správa. Jeho dcérku zrazil cyklista a má zlomenú nohu. Bol to šok pre ňu, chcela ísť za nimi do nemocnice, on jej nechcel povedať v ktorej nemocnici sú. Program na Silvestra sa nečakane zmenil. Ostala sama. Vlastne, s ním na monitore. Pretože on strážil dcérku a nebol tiež nikde vonku. Mohla s ním byť, no on to nenavrhol. Bola z toho smutná. Ale všetko to, že ho má aspoň takto, bolo silnejšie. Ubehol mesiac, a on sa začal čudne správať. Pýtala sa ho, či má inú, či si našiel partnerku. Nie, znela jeho odpoveď. No stretnutie stále neprichádzalo. Ona sa radila s kamarátkou a dávala si sama sebe ultimátum. Ak sa do konca februára nestretnú, tak je koniec.. Koniec toho virtuálneho vzťahu. Ako sa blížil koniec mesiaca, jej to už začínalo byť ľahostajné. Už na neho tak nemyslela, už to brala ako nejakú skúsenosť a sama sebe si nadávala, že sa nechala takto opantať. Až raz.. Jedného dňa jej prišla na tom nešťastnom chate správa.„Prečo si si ho dala preč z priateľov? Ublížil aj Tebe?“ čítala a nechápala. Srdce sa jej rozbúchalo ako čítala tie riadky, a pot ju oblial po celom tele. V hlave sa jej premietalo všetko možné, len nie rozumné vysvetlenie. Rýchlo odpísala Zuzke, že teda nechápe a nech jej to vysvetlí. Netrpezlivo čakala na odpoveď.„On sa Ti nepriznal? To len mne??“ tak tieto slová ju už položili. Stále nevedela o čo Zuzke ide. „Opýtaj sa ho, kto je Jana.“ Čítala ďalej. S trasúcou rukou mu napísala správu s krátkou otázkou. Čakala. O pár minút jej prišla odpoveď od muža, od ktorého už v podstate nepotrebovala nič, pretože si uvedomila pár dní predtým, že je koniec a nestojí jej za to..„Ja som Jana..“ znela odpoveď. Ona si sadla s dokorán otvorenými očami a ústami a ostala v šoku. Zbledla a srdce jej začalo biť viac ako kedykoľvek predtým. Hlava sa jej zatočila a nevládala premýšľať. Napila sa vody a čítala ďalej správu od Zuzky."Jana je transsexuál, nemôže si nájsť partnera v reálnom živote a tak skúša šťastie na chate. Rôznymi klamstvami a ľstami sa votrie nenápadne do sveta nevinnej chaterky, do profilu si dá fotku fešáka a začína sa jej vymyslený príbeh.." Po dočítaní slov, ktoré jej opäť otočili svet naruby, mu napísala posledné slová Už ma nekontaktuj. Nevládala ani vynadať, ani sa hnevať, ani plakať.. Odpadol jej však kus zo srdiečka.. Nie ten, v ktorom ukrýva lásku, ale ten čo tak bolel.. Vydýchla si, svet sa jej zdal o čosi jasnejší. Krajší..Tento príbeh je skutočný, Janin príbeh je vymyslený. Je to jeden z príbehov, ktoré si nešťastná žena dokázala vymyslieť.. Ktovie koľko ich bolo, a koľko ich bude. Žena, ktorá sa vlastne cíti byť viac mužom ako ženou, zažíva v živote len sklamanie a nedokáže si nájsť partnera. A tak sa utieka k takýmto klamstvám aj na úkor bolesti, ktorú spôsobí nič netušiacim iným ženám. Nie, nepíšte sem teraz, že to dievča, ktoré tento príbeh zažilo je naivná krava. Nechcela som tým nikomu uškodiť, chcela som len poukázať na to, že po svete chodí veľmi veľa ľudí s rôznymi úchylkami a životnými príbehmi.P.S. Jana nakoniec predsa len našla lásku. Práve Zuzka, ktorá bola z toho všetkého v šoku – Jana ju tiež namotala, podobne ako ďalšie ženy na tom chate, jej dala šancu. Aj napriek tomu ako jej Jana ublížila. Nuž čo, láska nech prekvitá v každom veku, aj pohlaví ::))

Michaela Beličková

Michaela Beličková

Bloger 
  • Počet článkov:  45
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Lieta sa do vesmíru, nadzvuková rýchlosť je už všednou záležitosťou, miliardy baktérií kapitulujú pred našimi sérami - ale stále je na svete veľa vecí, ktoré človek nedokáže. Tak napríklad sedieť v hojdacom kresle a nehojdať sa :)) Zoznam autorových rubrík:  Dni môjho detstva a roky po ňoHláškyNedeľná chvíľka poézie

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu